Interview s Marekom Majeským

Dcérku do seriálu len tak ľahko nepustím

Úspešnému hercovi práve ide karta – môžete ho vidieť v tv seriáli, v divadle aj v kinách. Napriek tomu priznáva, že svoju dcéru by od herectva radšej odhováral. 

ETV: Film Kandidát vzbudil v našich kinách poriadny rozruch. Ako ste sa vlastne stali Adamom Lambertom?
M. M.: Začalo sa to celkom úsmevne. Ocitol som sa na vernisáži kamaráta maliara Mareka Ormandíka a v dave ľudí bol aj spoluautor románu Kandidát Marián Hečko. Zahľadel sa na mňa a po chvíli sa ma bez okolkov spýtal, či by som nemal záujem nakrúcať film podľa jeho knihy. Prekvapilo ma to. Človek, ktorého poznám iba z videnia, mi len tak spakruky ponúkne hlavnú postavu vo filme!? Samozrejme, nakoniec to nebolo až také jednoduché – tvorcovia na castingu vyskúšali aj iné herecké kombinácie – ale v zásade od tohto prvého náhodného momentu sa začala odvíjať moja ročná púť s filmom Kandidát. 
ETV: Ani na chvíľu ste nezaváhali, či do toho máte ísť? Veď išlo o film debutujúceho režiséra...
M. M.: Nebolo to o váhaní. Maroš mi dal prečítať knihu, ktorú som na jedno posedenie zhltol. Hneď som sa nadchol a hovoril som si, že ak sa toto podarí sfilmovať, bude to super. Musím však úprimne priznať, že ani vo sne by mi nenapadlo, že film bude mať taký obrovský divácky úspech. 
ETV: Filmový Lambert je sebavedomý a arogantný reklamný žralok. To je dosť rozdiel oproti slabochovi Slávovi Dolinskému, ktorého hráte v Búrlivom víne, však?
M. M.: Áno, a to sa mi veľmi páči. Slávo je skôr taký popletený motáčik a na Lamberta sa ani trochu nepodobá. V Ordinácii v ružovej záhrade som zas hral seriózneho doktora Kalmana. Som rád, že ako herec dostávam rozličné ponuky a môžem tak stvárňovať rozličné typy postáv – aspoň mi nehrozí zaškatuľkovanie. 
ETV: Doprajú tvorcovia Slávovi konečne aj lásku?
M. M.: Áno, bude riešiť vzťahové záležitosti a zatiaľ môžem naznačiť iba toľko, že sa to nebude týkať len jednej ženskej postavy. Tvorcovia doposiaľ ťahali postavu Sláva Dolinského do úsmevnej roviny, ale v poslednom čase už pôsobí aj trochu serióznejšie.
ETV: A nenudíte sa potom pri ňom?
M. M.: Zatiaľ určite nie. Keby však tá postava mala zostať plochá a zaseknúť sa v rovnakom móde, potom by pre mňa začala byť po istom čase nezaujímavá. Nie je príjemné, keď herec hrá postavu, ktorú nemá rád a prestane si ju vážiť. No pri Slávovi to zatiaľ nehrozí. Čaká ho vnútorná premena aj vzťahová zápletka.

 

 

ETV: S kým si na pľaci najlepšie rozumiete?
M. M.: Rozumiem si s mnohými kolegami, ale, samozrejme, najčastejšie som v kontakte s tými, s ktorými práve točím. S ostatnými sa vždy srdečne pozdravíme, no na stretávanie v súkromí nie je čas. Musím však povedať, že Búrlivé víno má veľké šťastie na dobré obsadenie – myslím si, že to je jeden z hlavných dôvodov, prečo tento seriál tak dobre na diváka zapôsobil. Môj názor je, že tento seriál nie je až tak výnimočne odlišný od ostatných seriálov. V čom sa odlišuje je to, že má naozaj výborný kasting. Niekedy môžete mať dobrý námet aj scenáre, ale nezafunguje chémia medzi tvorcami a hercami. Tu sa to našťastie podarilo.
ETV: Prečo vidíme v dnešných seriáloch hlavne „modelkovské“ typy herečiek? Je to aktuálny trend?
M. M.: Treba rozlišovať medzi seriálmi a divadlom či filmom. Seriál je jednoduchší typ príbehu určený do obývačiek. Môžete ho sledovať jedným okom a popritom si chystať večeru alebo robiť domáce práce. Dnešná doba nie je ľahká a ľudia sa chcú pozerať v televízii na niečo milé, pekné, úsmevné, čo sa odohráva v príjemnom prostredí. Možno aj preto sa do seriálov vyberajú určité typy ľudí, aby pôsobili aj vizuálne príjemne. No nemyslím si, že by v seriáloch mali prednosť len pekné „modelky“. Nájdu sa tam aj veľmi kvalitné herečky, ktoré nemajú len vizuálne pekný obal. Čo sa týka Búrlivého vína som presvedčený, že v prvom rade sa kladie dôraz na herecký talent a dispozíciu ako len na efektný obal.
ETV: Hnevá vás, keď si niekde prečítate, že seriáloví herci majú premrštené honoráre?
M. M.: Neviem, aký honorár je premrštený... Honoráre sú vždy individuálne, nie sú žiadne paušálne tabuľky, takže netuším, aký honorár majú moji kolegovia, poznám len ten svoj. Posudzovanie hereckých honorárov je navyše veľmi klamlivé. Keď sa niekde zverejní, koľko dostal niektorý herec za reklamu, niekto si môže povedať: „Fúha, ten musí byť milionár!“ Lenže takú reklamu môže mať jednu za rok a z toho potom musí fungovať. Rovnako je to aj s nakrúcaním seriálov. Za jeden deň môžem natočiť obrazy aj do ôsmich-deviatich dielov, takže hoci sa potom na obrazovke ukazujem aj dva týždne, honorár dostanem len za ten jeden nakrúcací deň. ETV: No seriálové honoráre sa určite nedajú porovnávať s divadelnými, však?
M. M.: To je pravda. Keby som momentálne netočil Búrlivé víno, nemohol by som si dovoliť skúšať v divadle Gogoľa a Dostojevského. Sú to ťažké divadelné inscenácie, v ktorých účinkujem skoro zadarmo. Vďaka účinkovaniu v tv seriáli si môžem dovoliť luxus skúšať divadlo a učiť na škole a nebáť sa toho ako zabezpečím svoju rodinu a poplatím účty.
ETV: Okrem divadla a nakrúcania sa venujete aj učeniu. Berú vás študenti herectva vážne, keď vyzeráte skoro ako ich rovesník?
M. M.: Fúha, to je lichôtka, na ktorú sa ťažko odpovedá. (Smiech.) Nepozerám sa na seba takto samoľúbo, takže neviem posúdiť, ako vyzerám. No čo sa týka veku, mohol by som byť skôr ich tata. (smiech) Sú veľmi slušní a seriózni, rešpektujú ma, ale nemyslím si, že to súvisí s vekom. 
ETV: Zmenili sa študenti za tie roky? Sú ambicióznejší?
M. M.: Samozrejme, veď sa zmenila doba aj svet okolo nás. Ak chcú v živote niečo dosiahnuť, musia sa vedieť presadiť, niekedy aj agresívnejšie. Podmienky sú dnes oveľa krutejšie. V porovnaní s minulosťou máme viac hereckých škôl, každý rok končí neuveriteľne veľa absolventov a len malé percento sa dokáže uživiť herectvom. Ak na sebe nepracujú už od študentských liet, potom to naozaj nemajú jednoduché. 
ETV: Vašu manželku Janku zatiaľ návrat k herectvu neláka?
M. M.: Už sa k nemu vrátila, aspoň vo forme dabingu. Keďže naša Emka už chodí do škôlky, má teraz trochu viac času. Dabing je na rozdiel od divadla, alebo nakrúcania menej časovo náročný a dá sa jednoduchšie zladiť s inými povinnosťami. Pre Janku je však teraz na prvom mieste rodina, takže sa nikam neponáhľa – veríme, že kariéra sa jej postupne rozbehne aj neskôr.

 

 

ETV: A malá Emka si ešte nežiada súrodenca?
M. M.: Ona ani nie, ale my áno. Obaja máme súrodencov, takže nechceme, aby bola Emka jedináčik. 
ETV: Ako reaguje, keď vás vidí na obrazovke?
M. M.: Nehovorí, že je to ocinko, ale Slávko. Je úžasné, že už také malé dieťa chápe, že ozajstný ocko je doma a toho Slávka v televízii len hrá.
ETV: A doma jej tiež hráte divadielka?
M. M.: To nie, nie sme tie typy. Každý je fascinovaný tým, aká je Emka komunikatívna, úžasná a aktívna. A hneď si povie: „Má byť po kom, veď rodičia sú herci!“ No napriek nášmu povolaniu sme skôr introvertné typy. Samozrejme, že sa s Emkou hráme a čítame jej rozprávky, ale žeby sme jej vymýšľali nejaké šialené divadelné predstavenia, to určite nie. 
ETV: Viete si predstaviť, že by si s vami dcérka zahrala v seriáli?
M. M.: Nie, to by ma veľmi netešilo. Ak ju však bude v budúcnosti lákať herectvo, určite jej v tom nebudem brániť. Možno ju však budem nenápadne odhovárať, lebo viem, aký neľahký je herecký chlebík. 
ETV: V Búrlivom víne však hráte aj s detskými hercami. Dáva im nakrúcanie zabrať?
M. M.: Ak sa podarí obsadiť do seriálu detského herca, ktorý má z hrania úprimnú radosť, potom je to fajn. Ako napríklad Riško Labuda, ktorý má z nakrúcania veľký plezír a vôbec ho nevníma ako prácu. 

Zhovárala sa: Vitalia Bella