Veľkí herci malých rolí

Poznáme ich z EPIZÓDNYCH VÝSTUPOV v stovkách filmov. Na hlavnú rolu hodnú svojho hereckého talentu však čakali márne.

Hujer, metelesku blesku!
Václav Lohniský (1920 – 1980)

Málokto vedel stvárniť negatívne postavy tak presvedčivo ako on. A režiséri radi využívali jeho fyzické predpoklady – prenikavé oči, ostré rysy tváre, vysoké čelo a démonický úsmev. Pamätáme si ho ako psychiatra Chocholouška (Jáchyme, hoď ho do stroje!), Smrťáka (Dařbuján a Pandrhola), vážne chorého muža (322), šialeného mnícha (Kladivo na čarodejnice) a hlavne ako podliezavého Hujera (Marečku, podejte mi pero). Keby ho pre ľavicové názory nevylúčili z bohosloveckého seminára, mohol dnes namiesto hrania spovedať farníkov a krstiť novorodencov. Našťastie ho osud zavial na Štátne konzervatórium v Prahe a hneď odtiaľ do divadla, filmu a televízie – objavil sa aj v seriáloch Eliška a jej rod, Chalupári a Hriešni ľudia mesta pražského. Dohromady vytvoril 130 nezabudnuteľných vedľajších úloh a režíroval 105 divadelných predstavení. Od roku 1958 bol navyše umeleckým šéfom a riaditeľom Divadla pod Palmovkou. Obrovské pracovné nasadenie sa mu nakoniec stalo osudným – zomrel v šesťdesiatke na infarkt priamo počas nakrúcania filmu Krakonoš a lyžníci. V jednom z posledných záberov mal vyšliapať na kopec a spustiť sa na ňom po lyžiach. Odmietol dabléra a pri výstupe ho zradilo srdce. Privolaná sanitka už prišla zbytočne... Bol ženatý s herečkou Zorou Jirákovou, s ktorou mal dcéru Michaelu Lohniskú, takisto herečku.

 

 

„Sodoma-gomora, velebnosti!“
Luděk Kopřiva (1924 – 2004)

Bol odsúdený na menšie úlohy, ale aj v nich bol vďaka cholerickému temperamentu, komickej mimike a einsteinovskému účesu neprehliadnuteľný. Do divadelných predstavení ho už od detstva zapájal otec, vyučený elektrikár a zanietený ochotník. V roku 1960 sa stal členom činohry Divadla E. F. Buriana v Prahe, kde zotrval až do dôchodku. Celý život túžil po veľkej hlavnej úlohe, ale preslávili ho najmä dve vedľajšie – „prihriaty“ choreograf Hugo z filmu Ako svet prichádza o básnikov (tu zúročil svoje vynikajúce pohybové schopnosti) a pohoršený farár Otík zo série Slnko, seno... Vďaka postave „velebnosti“ mal protekciu u predavačiek, úradníčok aj policajtov. Oženil sa s rozhlasovou redaktorkou Olgou, no nemali žiadne deti. Keď zomrela na rakovinu, oženil sa s rovnako ovdovenou bývalou kolegyňou a baletkou Evou. „Luděk bol veľmi náruživý milovník a mimoriadne žiarlivý. Žiarlil nielen na manželku, ale aj na svoje milenky a priateľky,“ prezradil jeho kolega Václav Bouška. Posledné roky však strávil v ústraní, Parkinsonova choroba mu znemožňovala chôdzu i šoférovanie, strácal pamäť. Napokon nemal ani žiadny pohreb, pretože si ho jednoducho neželal.

 

 

Autor: Karol Varga
Foto: Isifa, Archív BM