Elegán

O smrti slovenského herca Eduarda Bindasa (†86) sa verejnosť takmer nedozvedela:
Rodina ho pochovala v tajnosti!


Eduard Bindas prišiel na svet 3. januára 1926 v Strážskom a po skončení štúdia herectva na bratislavskom konzervatóriu sa stal súčasťou silnej generácie hercov narodených v 30-rokoch minulého storočia, ku ktorej okrem neho patrili aj František Dibarbora, Fero Zvarík, Július Pántik, Jozef Kroner, Karol Machata, Ivan Krivosudský či Viliam Polónyi. Posledným žijúcim mohykánom z tejto partie je asi už len ich legendárny kolega Ladislav Chudík (1924). Viacero zo spomínaných hereckých velikánov sa v roku 1959 stretlo pred kamerami počas nakrúcania nezabudnuteľného filmu Kapitán Dabač, kde si Edo Bindas zahral elegantného nemeckého dôstojníka a Chudík sa zhostil hlavnej postavy – kapitána slovenskej armády. Režisér Paľo Bielik si Bindasa o pár rokov na to vybral aj do dvojdielneho filmu Jánošík, aby mu v ňom stvárnil postavu grófa Aurela Révaya. „Pôvodne bola táto úloha ponúknutá mne, ale nakoniec som hral mladého, arogantného grófa Bélu Dolinayia. S odstupom času si myslím, že režisér Bielik urobil nakoniec dobré rozhodnutie, keď úlohu Révaya zveril Eduardovi Bindasovi, lebo ten bol oveľa vhodnejším kandidátom na zápornú úlohu odporného, pomstychtivého, zlého, rozmaznaného, povýšeneckého a krutého šľachtica než by som bol ja,“ napísal vo svojich spomienkach na filmovanie herec Milan Jablonský, ktorý po roku 1968 emigroval do Kanady, takže ho následne vymazali z oficiálnych titulkov k filmom o Jánošíkovi. Eduard Bindas zostal na Slovensku, kde dostával od režisérov nové a nové ponuky na filmové úlohy alebo divadelné role. Priaznivci slovenského filmu si ho pamätajú z titulov: V hodine dvanástej, Majster kat, Panna zázračnica, Zmluva s diablom, Traja svedkovia, Zločin slečny Bacilpýšky, Človek na moste, Ďaleko je do neba, Prípad krásnej nerestnice, Život na úteku, Pozor, ide Jozefína!, Zlatá réva, Poéma o svedomí či Do posledného dychu. Diváci si ho asi najviac budú pamätať zo sfilmovaného románu Červené víno, kde si zahral postavu učiteľa. Hlas Eduarda Bindasa dosť často zaznieval aj v zahraničných filmoch. Nadaboval napríklad pána Wilsona v rodinnej komédii Postrach Denis (1993) či postavu Cornelia Fudgea v mimoriadne populárnej filmovej sérii o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi (2001 – 2010).

 


Bieda na staré kolená
V posledných rokoch pracovných príležitostí pre hercov v pokročilom dôchodkovom veku výrazne ubudlo. Na doskách, ktoré znamenajú svet sa Eduard Bindas naposledy objavil spolu s operetným spevákom, svojím dlhoročným kolegom a najlepším kamarátom Antonom Balážom. Režisér Milan Lasica ich obsadil do vedľajších postáv pisára a sudcu v muzikáli Hello, Dolly! na Novej Scéne a dvaja starčekovia zožali vždy najväčší aplauz od publika bez ohľadu na to, či sa v úlohe dohadzovačky Dolly na danom predstavení objavila hviezdna Helena Vondráčková, jej nasledovníčka Kateřina Brožová alebo Helena Krajčiová. Ďalšiu veľkú príležitosť ukázať sa divákom Slovenskej televízie poskytol Eduardovi Bindasovi v roku 2007 známy herec a bývalý minister kultúry Milan Kňažko. Ten ho pozval do svojho programu Takí sme boli, ktorý aj sám moderoval. Úplne naposledy sa Bindas objavil pred kamerami v televíznom seriáli Mesto tieňov v roku 2008. Odvtedy sa na verejnosti príliš nezjavoval. Utiahol sa do svojho domu na Kolibe, kde žil so svojou manželkou a deťmi. Odmietal akékoľvek žiadosti o rozhovory a bol v kontakte len s pár bývalými kolegami z divadla. Začalo sa šuškať o jeho finančných problémoch ako aj napätej situácii v rodine. „Sem tam ho vídať. Čo vám poviem, je ako ľudská troska,“ prezradil médiám v roku 2006 jeden z jeho susedov. Neskôr do divadelného prostredia prenikla správa, že pán Bindas musel opustiť rodinný dom na Kolibe a býva v malej garsónke u svojho vnuka. Pár mesiacov pred jeho smrťou sa zase vyskytli informácie, že prespáva v opustenej garáži a z Novej Scény mu posielajú vyradené kostýmy, aby si vôbec mal čo obliecť.

 


Faktom je, že v rodine Eduarda Bindasa asi boli dosť pošramotené vzťahy, keďže jeho najbližší sa rozhodli utajiť hercovo úmrtie pred priateľmi, kolegami ako aj slovenskou verejnosťou. Eduard Bindas zomrel 28. októbra 2012, ale kým sa o jeho smrti dozvedela telo už aj pochovalii. Na rozlúčke sa zúčastnilo ani nie desať ľudí. Mnoho jeho hereckých kolegov to nepríjemne prekvapilo, nakoľko sa s ním nemohli dôstojne rozlúčiť. „Myslím, že toto si náš Edko nezaslúžil, aby mu nikto nemohol prísť dať posledné zbohom a povedať ďakujem za všetko, čo pre slovenské divadelné a filmové umenie urobil,“ nechal sa krátko po Bindasovej smrti počuť jeho kamarát Anton Baláž. Telesné pozostatky Eduarda Bindasa sú pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Autor Samuel Rybárik