Štvanica

Elitný vojak ako obeť skutočných „hier o život“.

 

Futuristická knižná aj filmová sága Hry o život opisuje zvrátenú zábavnú šou, v ktorej mladí ľudia bojujú v divočine o holý život pred zrakmi televíznych divákov. Ako by podobná naháňačka vyzerala v skutočnosti? Táto otázka nedala spávať bývalému členovi amerického námorníctva JOELOVI LAMBERTOVI. Po desiatich rokoch bojov v Kosove či Afganistane sa rozhodol spolupracovať so stanicou Discovery Channel a v rámci projektu Štvanica sa dal šesťkrát vysadiť v neznámom prostredí, iba so základným balíčkom na prežitie. Všetko ostatné si musel zaobstarať sám. Jeho cieľom bolo dostať sa počas vymedzeného času na vopred určené miesto – a nedať sa chytiť. V pätách mal totiž elitných vojenských stopárov z krajiny, v ktorej sa konkrétna epizóda nakrúcala – USA, Poľsko, Južná Afrika, Filipíny, Panama a Južná Kórea.

 

 

Nevládal stáť na nohách

V divokej prírode Lambert aj jeho prenasledovatelia bojovali s drsnými živlami, so šelmami a s ďalšími nástrahami. „Bolo to, ako tancovať na ostrí žiletky,“ priznáva Joel, ktorý okrem iného pôsobí aj ako certifikovaný kondičný inštruktor. Tentoraz sa však precenil. „Nadobličky do môjho tela celé dni pumpovali adrenalín a keď bolo po všetkom, cítil som sa úplne odrovnaný a slabý ako mucha. Len som spal a jedol a až po piatich dňoch som začal prichádzať k sebe. Nakrúcanie ma pripravilo o všetku energiu.“ Na Štvanici ho sprevádzali len dvaja ľudia – kameraman a producent, ktorý mal zhodou okolností vojenskú minulosť, takže na veľa vecí bol strategicky pripravený. Kameraman si však vytrpel svoje a chvíľami sa zdalo, že skolabuje a ohrozí celú výrobu.

 

Včelia prepadovka

Pre Joela vonkoncom nebolo ľahké unikať, lebo jeho prenasledovatelia boli špičkovo trénovaní, motivovaní, mali najmodernejšiu techniku (napríklad „jasnozrivé“ termálne skenery) a poháňala ich aj národná hrdosť. Chceli celému svetu ukázať, že vystopujú každého. Lenže oni neboli jediní, na koho si Joel musel dávať pozor. „Mojimi najväčšími nepriateľmi boli baktérie a hmyz, hlavne útočné včely. Pre ne sa niekoľko členov štábu stratilo v džungli a ďalší dostali z uštipnutia anafylaktický šok. Lietajúca ryba zas jednému chlapovi presekla krk, len dva centimetre od hlavnej tepny.“ V Južnej Afrike musel byť v strehu pred levmi, leopardmi, krokodílmi, nosorožcami a byvolmi.

 

 

Spoznajte svoje limity

„Nie som adrenalínový šialenec a nikdy sa bezhlavo nevrhám do rizika,“ vysvetľuje Lambert. Na každú akciu sa dôkladne pripravuje, v jeho výstroji nikdy nechýba pevný nôž, ktorý je základným a nenahraditeľným prostriedkom na výrobu ostatných užitočných nástrojov. Radí, že človek by sa nikdy nemal púšťať do podobného dobrodružstva, ak neovláda päť základných znalostí na prežitie: výrobu provizórneho prístrešku, hľadanie a čistenie pitnej vody, zaobstaranie potravy, zapálenie ohňa a núdzovú signalizáciu. „Musíte mať plán, ale zároveň byť pripravení improvizovať. Nedajte sa zmiasť svojimi emóciami a vyhrotenými okolnosťami. Spoznajte limity svojho tela a nástrahy prostredia.“

 

Mravec ako hlavný chod

Pri Štvanici Joel zúročil všetko, čo sa naučil počas pôsobení v armáde. „Dôležité je využiť každú príležitosť na napitie alebo najedenie. Neviete, kedy sa vám naskytne ďalšia.“ Na vojenských tréningoch prežitia sa adepti učia aj to, akou náhradnou potravou si v čase núdze vystačiť – ideálnym zdrojom proteínov sú mravce a iný hmyz. „Ak pred niekým utekáte, treba čo najviac splynúť s prostredím, zakrývať svoje stopy v piesku, snehu či lístí a zbaviť sa všetkých trblietavých predmetov – ich odrazy by vás prezradili na míle ďaleko.“ Ani elektrické oplotenie nemusí byť pre štvanca prekážkou: „Ak máte gumené topánky a rukavice, bez ujmy ho môžete preliezť.“

 

 

Oklamte nepriateľa

Medzi z najčastejšie maskovacie triky patrí zanechávanie odtlačkov pri chôdzi dozadu. Skúsený stopár však tento trik ľahko odhalí, preto si realizácia tejto kamufláže vyžaduje určitú zručnosť. Joel Lambert ponúka osvedčený tip: „Keď kráčate dozadu, aby ste zanechali falošné stopy, robte dlhé kroky a našľapujte na päty – tak budú vaše odtlačky čo najviac pripomínať normálnu chôdzu vpred.“ Takisto sa počas Štvanice vyhýbal kontaktu s civilistami, od ktorých by mohli prenasledovatelia získať užitočné informácie na jeho chytenie.

 

Zdroj: Eurotelevízia