Juraj Loj

Vieme, že sa ľúbime

 

Hovorí, že obdobie, ktoré práve žije, je zrejme najšťastnejšie v jeho živote. Nie vďaka úspechom v práci, ale vďaka synovi.

 

ETV: Čo hovorí na seriál Búrlivé víno vaša partnerka Zuzana Kanócz? Radíte sa s ňou o práci?

Keď sa večer začína Búrlivé víno, Zuzka akurát kúpe a uspáva malého, takže seriál nesleduje. Ale vždy si od nej dám poradiť – je to inteligentná, skúsená žena a jej spätná väzba ma ešte nikdy nesklamala.

Juraj Loj a Zuzana Kanócz

ETV: Scenáristi Búrlivého vína vás nešetria a už viackrát vám dopriali poriadnu nakladačku. Prihodilo sa vám to aj v skutočnom živote?

Nie, som humanista. (Úsmev.) Nikdy som nevyhľadával spoločnosť bitkárov, a keď som sa aj niekedy dostal do šlamastiky, vždy som si nejako poradil. Možno len mám taký ksicht, že mi nikto nechce dať po hube. (Smiech.) Alebo vyžarujem niečo, čo ľudí upokojí a povedia si: „Fúha, do tohto nejdem.“ Aj keď boli situácie, kedy som mal na mále...

ETV: Nepomohli ste si vtedy nejakou hereckou etudou?

Nie, v súkromí som veľmi plachý človek a veľa ľudí ani nevie, že robím herectvo. Nevedeli to dokonca ani kamaráti, s ktorými športujem. Hoci v mladosti som bol extrovert, postupom času sa zo mňa stal veľký introvert a strašne sa hanbím, keď mám nadviazať kontakt s cudzími ľuďmi.

ETV: Presne ako váš hrdina, nie však z Búrlivého, ale z hry Írska kliatba, ktorú hráte v divadle Aréna. Je zaujímavé vidieť vás aj v inej polohe, ako len seriálového Martina Roznera.

Pre mňa je divadlo alfou a omegou môjho herectva. Napĺňa ma práve preto, že prostredníctvom divadelných úloh sa môžem vŕtať v ľudskej duši, aj v tej svojej, čo v seriáli nie je možné.

ETV: Máte tendenciu porovnávať vlastný život s osudom postavy?

Človek sa vždy konfrontuje s postavou, ktorú práve hrá. A aj keď nezažil priamo situáciu, v ktorej sa jeho hrdina ocitol, určite už v živote okúsil pocit bezmocnosti, úzkosť, strach, určite niečo skrýval...Nie, nemyslím si, že postavy, ktoré hráme, sú natoľko odlišné od nás, aby sme si nevedeli priblížiť ich pocity. Len treba otvoriť tie správne dvere.

Juraj Loj

ETV: Spoznáva vás už Lucas na obrazovke?

Nie, nepozeráme s ním telku. Púšťame si platne, čítame si, hráme sa. Televízor sa u nás doma zapína až neskoro večer, keď ide Dva a pol chlapa – to si pozriem a hajde do postele.

ETV: A aké rozprávky čítate synovi?

Zuzka mu číta po maďarsky a ja po slovensky. Ale tiež sa naňho snažím hovoriť po maďarsky, lebo sa tak pomaličky učím a hlavne chceme, aby Lucas rozprával obidvoma jazykmi. Základné slovíčka som už pochytil od Zuzky a občas sa dokonca pristihnem, že mu niečo poviem skôr po maďarsky ako po slovensky. Je absolútne super, že bude mať odmalička dva materinské jazyky.

 

Zdroj: Eurotelevízia