Milo Kráľ: Dokážem prekvapiť

Prišiel, pod pazuchou kniha, Satinského Listy Oľge. Prikrčený, aby unikol dažďu, ktorý vytrvalo padal na náhodných chodcov inak vyľudneného nedeľňajšieho mesta Martin. Jeden z aktuálnych slovenských sexsymbolov si v suchu kaviarne s pôžitkom ušúľal cigaretku, pripravený odpovedať na otázky.

Túto knižku máte pri sebe úmyselne, pre prípad, že na mňa budete čakať? Alebo je to už taký dobrý zvyk, že vždy máte pri sebe niečo na čítanie?
MILO KRÁĽ:
Iba keď idem do kaviarne. A túto som mal v aute, lebo som si ju len nedávno kúpil.
Vy ste frajerkám listy písali?
Jasné. Ja som 75. ročník, v tých časoch sa ešte listy písali. Potom prišli mobily a dnes mám problém odpovedať aj na esemesku či mail.
No počkajte, po rokoch tie vaše listy vyjdú…
To je možné, ale až tak veľa ich nebolo, na knihu by to nevydalo. Muselo by sa niečo dopísať.

Milo Kráľ
Ak vaša kariéra pôjde aj naďalej hore, možno to nejakej za tú trochu fantázie stáť bude. Inak, prečo stále bývate v Martine, keď už nehráte v tamojšom, ale v žilinskom divadle a pracujete najmä v Bratislave? A nielen v seriáloch, ale už aj hráte na doskách SND v predstavení Desatoro.
Mne je dosť jedno, v ktorom meste som. V Martine som dlhé roky hrával v divadle, ale už sa obzerám po byte v Bratislave. Ešte donedávna som tu býval na vysokoškolskom internáte, ibaže to už nejde, keďže štúdium réžie som dokončil. Asi si budem musieť zobrať hypotéku, čoho som sa vždy bál…
Ešte ste si v Búrlivom víne nezarobili na byt?!
Za rok, ťažko. Navyše, veľa som investoval do kapely aj do svojho absolventského filmu. Suma sumárum, nemám našetrenú ani pätinu z toho, čo ma bude stáť byt. Ja totiž ani neviem šetriť a ceny bytov v Bratislave sú priam nepredstaviteľné! Nič iné, ako hypotéka, mi neostáva, hoci som sa jej chcel vyhnúť. Bude ma totiž nútiť k efektívnemu zarábaniu peňazí, pritom ja som chcel mať priestor na tvorbu, čo sa inak dosť bije…
V relácii Pekné bývanie navrhovali jednému modernému páru ako alternatívu karavan. Ak je vám jedno, kde žijete, bol by to pre vás celkom výhodný spôsob bývania – bez hypotéky, nie? Presunuli by ste sa pred ateliéry Búrlivého, potom niekde na koncert, odtiaľ do divadla v Žiline...
Akože by som býval v aute niekde na parkovisku? Až taký dobrodruh zrejme nebudem. Asi sa predsa len poobzerám po tom byte. V Jure pri Bratislave som si už jeden vyhliadol.

Búrlivé víno
S výhľadom na vinice, inšpirácia z Búrlivého vína?
Áno, a to som pritom vínny barbar. Raz sa ma niekde pýtali, či som vďaka seriálu vzdelanejší v oblasti vína. Vravím, vo víne ani veľmi nie, ale veľmi mi chutí ten ríbezľový džús, čo nám tam dávajú. Mať byt pri Bratislave bola však pre mňa nutnosť, napokon, môj syn je už na gymnáziu a možno pôjde študovať do Bratislavy...
Čiže syn nateraz ostáva v Martine?
On je veľký lokálpatriot, má tu zázemie, kamošov a ja ho z prostredia, kde sa cíti dobre, nechcem ťahať preč. Aj pre mňa bolo tých desať rokov v Martine plných divadelných i dabingových výziev. Realizoval som sa nielen ako herec, ale aj ako umelecký šéf divadla, získali sme ocenenia, zorganizovali festival. Snažil som sa nadviazať na kvalitu, ktorú martinské divadlo v sebe vždy malo a ešte viac ho zviditeľniť. Moje ambície sa vrchovate naplnili, odchod prišiel v pravý čas.
Spomínate syna, ale inak ste, čo sa týka žien po vašom boku, veľký tajnostkár.
Nemám potrebu ísť so svojím súkromím na verejnosť a myslím, že moje najbližšie okolie to odo mňa aj očakáva.
Fanúšičky nemusia plakať: Chudáčik opustený?
Vôbec nie, ja určite opustený nie som.
Ani sa nemajú usilovať, že ešte majú šancu?
Nech sa nikto o nič neusiluje. Napokon, ja si svoj pokoj celkom chránim.
No, ale keďže ste už vďaka seriálu tak notoricky známy, nejaká tá baba sa za vami hádam len otočí?
Ani si to veľmi nevšímam. Hľadím skôr do zeme, prirodzene som skôr hanblivý typ. Neviem, ako by som sa mal tváriť, keď sa na mňa dívajú. Či mám pozdraviť, alebo ticho zmiznúť, alebo sa schovať do kríkov…
To by mohlo vyznieť podozrivo, najmä v súvislosti so ženami. Milo Kráľ, idol Búrlivého vína, ukrytý v kríkoch... Keď sme pri tom Búrlivom, nezaskočila vás priam schizofrenická zmena Erikovho charakteru? Sebavedomý „mačo“ sa zrazu zmenil na vystrašeného žiarlivého hrdinu.
Bol som prekvapený, ale čo mi napíšu, to hrám. Čo nezmením, neriešim. Na nakrúcanie sa snažím chodiť pripravený a robiť si svoju prácu čo najlepšie.

Milo Kráľ
Čo s tým chudákom Erikom chcú urobiť?
Sám netuším. Teraz je niekde vo Francúzsku, kde sa lieči z emócii.
Už som sa zľakla, že na psychiatrii. Ale to už sme pri vašom novom seriáli, Doktorke Eme, kde hráte partnera hlavnej hrdinky, psychologičky Emy, ktorou je Soňa Norisová. Nelu ste vymenili za Emu.
Len v seriáli. V Eme hrám muža v mojom veku, s reakciami primeranými zrelému veku, čo je úľava.
Mimochodom, neodmieta sa Nela s vami bozkávať – Emu som zatiaľ nevidela, takže netuším, či aj tam vás čakajú podobné scény – keďže ste pomerne silný fajčiar?
Chúďatko. (Smiech.) Nie, nesťažovala sa, Nela je profesionálka. Ale ja som 6 rokov nefajčil, začal som zase až na druhej vysokej škole a zisťujem, že je opäť čas s tým prestať.

Zdroj: Eurotelevízia